Oxid uhličitý je plynom, ktorý sa prirodzene vyskytuje v atmosfére. Rastliny pri raste tento plyn vstrebávajú; zlučuje sa s vodou a vznikajú tak jednoduché cukry. Cukry sa menia na zložitejšie zlúčeniny, ktoré tvoria tvoria štruktúru rastliny. Energia potrebná na tento proces (ktorý sa volá fotosyntéza) pochádza zo slnka.

 

 

Keď rastlina zahynie, zhorí alebo ju zožerú živočíchy, oxid uhličitý sa uvoľní naspäť do atmosféry. Uhlíkový cyklus pomáha vytvárať stabilné životné prostredie pre všetky živé bytosti – aj pre nás!

 

Prehistorické lesy vstrebali z atmosféry milióny ton oxidu uhličitého. Ako sa planéta menila, lesy boli pochované pod zemou. Uhlík ostal zachytený v stromoch.

 

 

Počas vyše miliónov rokov teplo a tlak zmenili stromy na ropu, uhlie a zemný plyn. Za posledných sto rokov sme spotrebovali polovicu planetárnych zásob fosílnych palív na energiu a dopravu – čím sme do atmosféry obrovskou rýchlosťou uvoľnili milióny ton oxidu uhličitého.

 

 

Na planéte nie je dosť rastlín na to, aby tento nadbytočný oxid uhličitý vstrebali. Tým pádom tento plyn uniká do atmosféry. Oxid uhličitý síce prepúšťa slnečné svetlo, ale teplo odráža späť na zemský povrch. To spôsobuje pomalé zvyšovanie teploty planéty.

 

Globálne otepľovanie môže byť príčinou zvyšovania hladiny morí, erózie pobreží a záplav. Môže zapríčiňovať aj sucho a tým pádom viesť k problémom so zásobami vody a nedostatočnej úrode. Jeho následkom môže byť aj extrémne počasie, ako napr. búrky a hurikány, ktoré spôsobujú vážne škody na budovách, cestách a infraštruktárach (komunikácie, zásoby vody a elektrickej energie).

 

 

Aby spomalili zmenu podnebia, dohodli sa všetky európske krajiny na tom, že znížia spotrebu energie a tak znížia množstvo oxidu uhličitého. Takisto budú oveľa viac využívať obnoviteľné zdroje energie.

 

Viac o zmene podnebia a o tom, ako môžes pomôcť pri znižovaní emisií uhlíka, sa dozveš na našej stránke v rubrikách doprava, internetové odkazy, fotogaléria a videozáznamy.